Spomienky na strednú školu by mali byť jednou z najradostnejších vecí v živote človeka. Bezstarostný život, žúrky, randenie s chlapcami, radosť. Asi takto by som si to predstavovala. U mňa to však bolo obdobie po smrti maminky. Bola jediným človekom, ktorý ma mal v tom období rád. Aspoň v tej chvíli som to tak cítila. A zrazu tu nebola. Cítila som beznádej, smútok a strach. Jediné, čo mi v tomto období  vedelo urobiť radosť bolo JEDLO. To bola moja záchrana. Jedine jedlo dokázalo vyplniť tú prázdnotu a prázdne miesta na duši. Nasýtená som sa už necítila taká sama a opustená. Jediné, čo mi najviac vadilo bolo malé vreckové. Nestačilo na čokoládky a keksíky. Na internáte som to vymyslela tak, že na večeru som si pridala niekedy aj sedem chlebov s lekvárom. Jáj, to bola úľava. Tú bolesť zo smrti najbližšieho človeka som si nemohla v tom období dovoliť. Nechcela som si ju pripustiť. V tej dobe by to bolelo.

Celé tri roky som mala okolo seba hrubé múry. Ja celkom spoločenská som prišla o niekoľko priateliek a nerozumela som vôbec prečo. Pýtala som sa sama seba, prečo ľudí od seba odháňam. Čo sa to deje?

Dnes je to v mojom živote úplne inak. Našťastie celkom naopak. Stalo sa to iba preto, že som pochopila niekoľko jednoduchých pravidiel, že som sa začala zaujímať o šťastie svojej duše, že som sa dokázala pozrieť do očí svojim vlastným obavám a strachom.

A že tých strachov si každý v sebe nosíme, o tom niet pochýb. Sú ukryté za každým dôležitým rozhodnutím v živote. Nechať ich odísť a začať dôverovať životu a svojej intuícii nie je vôbec jednoduché. Zvyčajne to, čo nám bráni odísť z nefunkčného vzťahu, čo nás drží v práci, ktorá nás nebaví, je strach.

Spomínam si na cvičenia z môjho dvojročného koučovacieho tréningu, na ktorom sme dostávali praktické úlohy. Väčšinou sme mali doplniť vety, aby sme si dokázali uvedomiť dôležité veci v živote. Vtedy to bola veta:

Čo sa bojíme priznať si pred svojimi najbližšími priateľmi….

Toto cvičenie odhalilo množstvo strachov nie len u mňa.

Čo si o nás myslí okolie. Bojíme sa rozhodnutí, lebo… čo na to povedia ľudia.

Strachy z rôznych zranení z detstva, z lásky, z intimity.

Dôležité veci, ktoré výrazne zabraňujú kvalite života. Jednať z pozície strachu v partnerskom živote, v práci nie je nič príjemné. Dôležité je ich pomenovať a uvedomiť si. A zrazu je tá kvalita života úplne iná. Keď som začala chápať vlastný emočný svet, zrazu potreba prejedať sa zmizla. Celkom sa stratila. Keď som sa naučila emócie prežívať, začala som si jedlo vychutnávať.  Najem sa vtedy, keď som hladná.

Emóciu treba prežiť.

To bude súhlasiť som mnou každý, komu nie je ľahostajné jeho duševné zdravie.  Nie myšlienky a skutky, ale emócie sú hnacou silou nášho života. Preto ma dnes fascinuje sledovať vplyv potravín na naše telo. Každá potravina nesie so sebou určitý druh energie. Naše telo dokážeme harmonizovať nie len na fyzickej úrovni, ale mňa najviac baví odkrývať úroveň ENERGO-SPIRITUÁLNU, o ktorej sa veľmi nerozpráva. Každý orgán manifestuje v našom tele nejakú spirituálnu esenciu a my vieme na základe svojich vlastných pocitov definovať, kde nastala disharmónia a ktorý orgán potrebuje našu pozornosť.

Čo sa týka STRACHU, ten môžete pociťovať najmä v období zimy, ale aj pri veľkom emočnom vypätí – strata blízkej osoby, pretrvávanie v nefunkčnom vzťahu, pretrvávanie v práci, ktorá nás nebaví – syndróm vyhorenia… Podľa piatich elementov je to element VODY a našu podporu potrebujú orgány obličiek a močového mechúra. Obličky sú veľmi dôležité orgány v našom tele. Okrem toho, že je v nich ukrytá naša prenatálna energia, je v nich aj sídlo našej vôle. Preto, ak sú tieto orgány v oslabení môžete pociťovať strach, môžu vám padať vlasy, alebo vás môžu bolieť kríže, kosti a kolená.

Obličky milujú TEPLO a naznášajú chlad, vieme ich podporiť SLANOU chuťou a čiernou farbou. Na základe týchto princípov si dokážete potom aj sami vyskladať jedálniček. Zaraďte v zime do jedálnička morské riasy napríklad Wakame, čiernu ryžu, pohánku, fazuľu – výborná je adzuki, cviklu, semiačka – čierny sézam, ľanové semiačka, dobrý olej lisovaný za studena, škoricu kurkumu. Jedla varte čím najdlhšie, zaraďte do jedálnička dlho varené vývary, dlho varené strukovinové polievky a obličky vám zaručene poďakujú.

Nezabudnite! Ak trpíte prejedaním často sú za tým schované neprežité emócie. Emóciu treba prežiť!

PS: Fotky prikladám zámerne. Mala som aj 85kíl. Fotku použiteľnú som nenašla.

Článok s touto témou jeden na blogu už je. Prečítajte si ho TU.